V našich životoch sa občas objavia otázky, ktoré nás nútia zastaviť sa a zamyslieť. Niekedy sú to otázky, ktoré sa zdajú byť jednoduché, no skrývajú v sebe hĺbku celého oceánu. Jedna taká otázka mi bola položená: „Ty si naozaj myslíš, že sa dá odpustiť všetko?“
Celá záležitosť bola spojená s príbehom človeka v kontexte jeho vzťahu, ktorý bol plný komplikácií, nejasností a tajomstiev, ale v ktorom šlo o lásku, ktorá bola podľa všetkého skutočná a hlboká. Pretože to celé pôsobilo skôr ako závislosť na milovanej osobe, v istých kruhoch mu bolo poradené, aby sa tejto závislosti zbavil.
Jeho príbeh však nebol len o ťažkostiach vo vzťahu, ale aj o ceste hľadania pravdy v láske. V rozhovore som mu teda povedal: „Ak chceš milovať opravdivo, tvoj partner nesmie byť pre teba iba jedna z možností, ale jedna, jediná možnosť bez alternatívy.“ Táto moja reakcia, zdá sa, celkovo vyvoláva viac otázok než odpovedí. Prečo?
Keď sa zamyslíme nad vzťahmi, ktoré sú komplikované, plné neodkomunikovaných záhad a tajomstiev, avšak zároveň preniknuté citmi, tak jednoducho musíme pripustiť, že ak hovoríme o láske v pravom slova zmysle, nie je to len o pocitoch, ktoré nás sprevádzajú pri pohľade na milovanú osobu, ale hlavne o rozhodnutiach, ktoré robíme každý deň.
Hovoríme, že milujeme. Ale čo to v skutočnosti znamená? Láska je predsa voľba – voľba, ktorá stojí pred nami každý deň a každú chvíľu! Je to rozhodnutie vidieť v druhom viac, než len objekt uspokojenia našich potrieb a túžob.
Ale čo keď sa objavia chyby, nedorozumenia, dokonca zrady?
Je vôbec možné odpustiť niečo také?
Odpoveď je jednoduchá, ale zároveň komplexná. Keďže skutočná láska nie je len emocionálny stav, ale rozhodnutie, záväzok, ktorý prevyšuje momentálne pocity a situácie, tak
Áno, je to tak, že problémy a chyby sú neoddeliteľnou súčasťou každého vzťahu, no je to práve výlučná láska, ktorá pomáha prekonať aj najväčšie ťažkosti. Ako? Prostredníctvom odpustenia.
Odpustenie nie je o zabudnutí alebo o ospravedlnení zranení. Je to o oslobodení sa od ťarchy, ktorá nás viaže k minulosti, a o otvorení dverí novým možnostiam pre náš vzťah.
Je to o uvedomení si, že každý z nás robí chyby, a o schopnosti vidieť za nimi osobu, ktorú sme sa rozhodli milovať napriek všetkému.
Preto je dôležité položiť si otázku: „Milujem túto osobu úprimne, aj po všetkom, čo som prežil?“ Ak je odpoveď „nie“, s najväčšou pravdepodobnosťou to nikdy pravá láska nebola. Ale ak je odpoveď „áno“, aj napriek bolesti a krivdám, potom ste na správnej ceste – ceste, na ktorej je človek schopný cez odpustenie prekonať všetky zrady a podrazy a stále vidieť v druhom človeku toho, koho ste si vybrali milovať.
V našej kultúre plnej alternatív je ľahké povedať "dosť" a ísť ďalej. Ale pravá láska je výnimočná práve pre svoju výlučnosť, pre schopnosť vytrvať a rásť napriek prekážkam. Je to láska, ktorá nepozná alternatívu, láska, ktorá je verná aj vtedy, keď to bolí.
„To mám odpustiť aj zradu? Podraz najhrubšieho zrna? Potupu, ktorá sa nedá prehltnúť? To mám odpustiť aj vtedy, keď sa tá zrada zopakovala niekoľko krát???“ – pýta sa zúfalý hlas. Tieto slová odzrkadľujú bolesť a neistotu, ktoré so sebou prináša nielen láska, ale aj život samotný. Odpoveď na túto otázku však leží v hĺbke našich sŕdc a akosi podvedome ju poznáme všetci. Vieme totiž veľmi dobre, že
Odpustenie v tomto kontexte nie je slabosťou, ale prejavom nekonečnej lásky a sily. Je to rozhodnutie nechať za sebou bolesť a zranenia a otvoriť sa možnosti novej budúcnosti spolu. Aj keď môže byť cesta k odpusteniu dlhá a náročná, je to cesta, ktorá vedie k hlbšiemu porozumeniu a pevnejšiemu spojeniu.
Áno, je našou ľudskou skúsenosťou, že odpustenie sa v takýchto chvíľach môže zdať ako nemožné. No pozrime sa na to aj takto:
Aj Boh, ktorý sám je Láska, nemá alternatívu. Miluje výlučne. A to isté chce aj od teba.
Dobre, možno teraz cítiš trpký podraz, zradu. No skús sa zamyslieť, komu uškodila zrada: Judášovi, či Ježišovi?
Všimni si: Ježiš síce trpel, ale vstal zmŕtvych...
Uvažuj.
Zrada, ani podraz ti neuškodia, ak miluješ, hoci pri tom trpíš.
Zrada a podraz uškodia len tomu, kto nemiluje, lebo ten si to aj zaslúži, aj keby sa na čas javilo, že taký človek je "šťastný"...
A miluj výlučne, verne a na stálo.
Žiadna zrada ti potom neuškodí a neboj sa pre lásku prijať utrpenie aj vtedy, keby ti to spôsobilo fyzickú smrť. Tou to totiž nekončí, lebo ak miluješ, budeš žiť, to mi ver.
Odpustenie a láska sú ako dve strany tej istej mince; bez jedného nemôže existovať druhé. V tomto komplexnom svete, plnom výziev a skúšok, sú práve tieto hodnoty svetlom, ktoré nás vedie k pravej spokojnosti a naplneniu. Mnoho sa o tom dočítaš aj v mojom PRÍBEHU ČISTÉHO SRDCA.
Avšak odpustenie nie je jednoduchý akt, ani momentálne rozhodnutie. Je to proces, cesta, na ktorej sa učíme nielen odpúšťať druhým, ale aj sebe. Je to cesta, kde výlučná láska hrá kľúčovú úlohu, pretože nám umožňuje vidieť viac než len chyby a nedokonalosti druhého.
Možno sa v tvojom živote stalo veľa vecí, ktoré sú ďaleko od tohto postoja, ktorý som opísal.
No ak svoj postoj zmeníš dnes, budúcnosť bude stopercentne odlišná od tvojej minulosti. Pekne sa o tom píše aj v tomto e-booku zadarmo.
Tento článok je pozvaním k zamysleniu nad pravou podstatou lásky a odpustenia. Je to výzva, aby sme našli v sebe silu milovať skutočne, výlučne, a byť schopní odpustiť. Lebo práve v odpustení a v pravej láske sa skrýva kľúč k hlbokému, naplnenému vzťahu a životu.
(O rozdieloch medzi „láskou v pocitoch“ a „láskou v rozhodnutiach“ komunikujem na inom mieste. Človek má totiž slobodu rozhodovať sa aj inak, než cíti…)