Kto je vlastne v skutočnosti „toxický“?
Slovo „toxický“ nájdeme často v článkoch, podcastoch, vo vyjadreniach lekárov, psychológov, koučou i politikov…
Používa sa bežne a pritom sme si ani nevšimli, že sa stalo zákerne manipulatívne podsúvaným hlavne tam, kde ide o odklon od viery v Ježiša Krista, v Jeho Lásku a v Boží súd. 😮
- Slovo "toxický" má jasný význam: "škodlivý, jedovatý, obsahujúci jed, spôsobujúci otravu, otravný, zhubný..."
A v tomto je jeho zákerná manipulatívna toxičnosť.
Stalo sa totiž už bežne zaužívaným termínom, že to, čo v tebe nevyvoláva dobré pocity, je pre teba "toxické".
Teda je jedno, či je niečo pravda, alebo nie, či je niečo správne, alebo nie..., všetko toto podlieha jedinej novej paradigme: ak sa s tým alebo pri tom necítiš dobre, nie je to pre teba dobré - prosto pocit je NADOVŠETKO.
Už nie je dôležité zamýšľať sa, či sa nepotrebuješ zmeniť ty. Nie.
Necítiš sa dobre, tak ukončíš vzťah, odídeš, vymeníš prostredie alebo človeka, to je jedno - len aby si sa konečne ty cítil dobre.
Zabudol si pri tom na jednu podstatnú vec:
to jedine skutočne toxické je HRIECH, nie pocit.
Hriech ťa dostane do pekla aj keby si od teraz do poslednej sekundy života mal iba dobré pocity, žil vo vysnívanom prostredí a mal ten najkrajší vzťah. 😮
Lenže ako môže uznať svoj hriech človek, ktorý verí v rôzne filozofie prezentujúce „karmu“, či „ďalšie životy“, ktorý diabla pokladá za „rozprávkového čerta“ alebo za „nástroj na strašenie ľudí vymyslený na pôde Cirkvi“?
Často počujeme hovoriť: Veď Boh je predsa LÁSKA! A láska predsa nerobí zle blížnemu.
- Ale čo pokladáš za lásku? POCIT.
- Čo pokladáš za to najväčšie zlo? Zlý POCIT.
Teda aj samotného Boha si prispôsobuješ tak, aby si mal iba dobrý pocit. Boh je predsa dobrý a keď máš dobrý pocit, nič sa ti nemôže stať…
Naozaj? 🤔
Ó, aká zákernosť démonov, aká zloba Satana, ktorý takto dokonale maskuje svoje vlastné pôsobenie, umožňuje rozvraty, ničí vzťahy a manželstvá a utvrdzuje človeka v hriechu až tak, že už necíti výčitky svedomia tam, kde ich má mať, no spôsobuje výčitky tam, kde nie sú na mieste. 😔
- Človek zasiahnutý jedom slova "toxický" už totiž nebude cítiť výčitky svedomia z toho, že niekomu neodpustil.
Skutočne toxického človeka už nebude trápiť ani to, že opustil niekoho, komu niekedy hovoril "môj milovaný" ani to, že neprijal za svoje Kristovo slovo "nie sedem ráz, ale sedemdesiat sedem ráz", teda že vždy máš odpustiť a prijať toho, kto prosí o milosrdenstvo...
Nie.
Človek otrávený slovom "toxický", ktoré mu podsúvali muži i ženy, ba dokonca aj deti a rodičia, odborníci aj autority, bude mať myseľ upriamenú iba na minulosť a na to, ako sa necítil dobre a ako sa už cítiť nechce...
Bude doslova "zakotvený" v minulosti a celá budúcnosť bude len jednoduho vyhýbaním sa tomu, čo mu v minulosti spôsobovalo zlý pocit...
Človeku otrávenému slovom "toxický" už nepoviedia nič ani slová "obetavosť, vernosť až do smrti, zmierlivosť, pokora, ústretovosť, odpustenie, milosť..." a pod.
Jediné, na čom takému človeku záleží je: ako sa vrátiť do stavu, v ktorom sa cíti dobre a skôr sa prikloní k tým, ktorí tiež neodpúšťajú, ktorí tiež žijú v hriechu, ktorí tiež pokladali svoje utrpenie, nie svoj hriech za "toxické", ale s ktorými sa cíti dobre, lebo tým, že žijú tak isto, nespôsobujú výčitky svedomia...
A pritom stačí tak málo…
Dvihnúť zrak z tejto zeme a pozrieť dohora na Kríž.
Pozrieť sa do tváre milujúceho Ukrižovaného Krista, ktorý nikoho z tých, čo mu to urobili, nenazval „toxickými ľuďmi“. Naopak, zomierajúc za nich povedal: „Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia…„
A nezatvoril dvere neba: „Ty si otravou môjho života a príčinou všetkého zla vo mne i vôkol mňa, ty pri mne nemáš miesto…“
Jeho SRDCE ostalo v opravdivej Láske navždy otvorené.
A o toto diablovi vždy šlo a pôjde, aby sa ľudia odklonili od PRIKÁZANIA lásky, aby za lásku pokladali len pocit, či energiu a aby tak nedosiahli Milosrdenstvo a nevkročili do neba, aby prakticky nežili slová, ktoré sa doma, či v kostoloch modlia: „…a odpusť nám naše viny, ako i my ODPÚŠŤAME svojim vinníkom…„
Naozaj veľmi potrebujeme Ducha Svätého.
Ducha opravdivej Lásky, Ducha rozlišovania, aby sme vedeli spoznať, čo je naozaj toxické i čo naozaj uzdravuje a otvára dvere do večnej blaženosti.
Potrebujeme Ducha Svätého, ktorý nám vždy znovu, a znovu pomôže žiť Život v náručí Lásky, tej LÁSKY, ktorá nikdy nezanikne. ❤️
Bez Ducha Svätého je všetko toxické…
Modlitba alebo meditácia? Rozjímanie alebo kontemplácia? Čo je najlepšie???
Toto mimoriadne zamyslenie zo série Zázraky Milosrdenstva vás vovedie do tajomstva hlbokej…
