Za čo sa hanbiť naozaj nemusíš…

Zvláštna téma, čo myslíš? Prečo som vlastne túto tému zvolil? Jednoducho preto, že v živote i v podnikaní sa stretávame s pocitom, ktorý by sa dal zhrnúť do slov: „na toto nemám… toto nedokážem… za toto sa hanbím…“ a pod. A pritom ide o srdce. Naozaj fyzicky o srdce.

Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, môže byť prínosom aj môj príbeh, no v tejto chvíli možno bude lepšie, ak si dopraješ chvíľočku na nasledujúcich pár riadkov. Možno ti to pomôže pozrieť sa na seba trochu inak. 🙂

• Poviem ti veľmi zaujímavý prípad, ktorý sa odohral na pôde medicíny, a nie je jediný, ale tento sa nám do témy veľmi hodí.

Istej žene bolo transplantované srdce. Bola to žena, ktorá mala pekné detstvo a úplne normálny život až na to, že bola chorá. Bolo ťažké nájsť vhodného darcu, pretože ako vieme, obdarovaný príjemca má takmer vždy s prijatým orgánom iného človeka problém.

Tejto žene sa transplantovať srdce našťastie podarilo. Po nevyhnutnej rekonvalescencii však začala mať nočné mory. Boli tak hrozné, že musela vyhľadať psychiatra. No ani psychologické vyšetrenia nedokázali objasniť skutočnú príčinu jej duševných problémov. Na základe istých podobností začali tieto vízie z jej nočných hororov dopodrobna zapisovať. A vieš, čo sa zistilo?

Podľa tých opisov polícia vypátrala vraha ženy, z ktorej mala táto príjemkyňa transplantované srdce. 😮

Iný prípad hovorí o ešte nepríjemnejšom zážitku. Istý muž, ktorý viedol úplne normálny život, začal mať po transplantácii srdca nevysvetliteľne silné homosexuálne sklony. Vieš si predstaviť, čo sa asi odohrávalo v ňom samom a tiež v mysliach žien, ktoré poznal a s ktorými prichádzal do styku? Ten život začal byť prosto akýsi divný… Prečo?

Skôr, než si to trošičku vysvetlíme, položím ti najprv otázku:

• „Mali sa títo ľudia hanbiť za to, čo prežívali?“

Aj keď rozum hovorí, že nie, ich pocity boli iné… Z čoho vychádzali?

V roku 1991 bol zverejnený veľký objav na srdci. Zistilo sa, že srdce obsahuje okolo 40 tisíc buniek, ktoré vedci nazvali „senzorické neurity“ a ktoré tvoria vlastnú neurónovú sieť. Po ľudsky povedané srdce má akoby „vlastný mozog“, ktorý myslí, učí sa a pamätá.

Keď som si toto uvedomil, hneď mi prišlo jasnejšie, prečo sa v spiritualite a pri rozjímaniach hovorí, že máš „vstúpiť do svojho srdca“.

• Srdce totiž „myslí“ inak, ako mozog.

Ale to nie je všetko. Každá bunka v tele má membránu, ktorá obsahuje senzory – po ľudsky povedané také „anténky“, ktorými získava informácie na to, ako sa má vnútri chovať.

A predstav si, že tieto informácie získava bunka z mysle.

Ďalším zaujímavým faktom, o ktorom hovorí napríklad doktorka Caroline Leaf je, že myseľ nie je mozog, ale že mozog je len nástrojom mysle, a myseľ je zasa nástrojom ducha – duše, ktorá je – ako píšem v pripravovanom ebooku, formou tela.

Paráda!

ČO SA VLASTNE STALO PRI TEJ TRANSPLANTÁCII SRDCA?

Senzory na bunkách odumierajú vo chvíli, keď sú odpojené od duše. Keď však duša naďalej vysiela energetickú informáciu ešte živým bunkám, deje sa niečo, čo vnímame ako mystické.

V podstate tej žene bolo transplantované srdce, ktoré bolo stále živé a ako také napojené na dušu zabitej ženy. 😮

A keďže srdcové senzorické neurity majú vlastnú pamäť, pri koherencii – to znamená pri zharmonizovaní energie srdca s energiou mozgu počas delta a theta spánkových vĺn (čo to je, vysvetľujem inde) sa vyjavili v mozgu zmyslové obrazy, ktoré boli pre príjemkyňu nočnou morou o tom ako prebiehala vražda.

Prečo ti to hovorím?

Pretože veda za posledných 50 až 70 rokov jednoznačne začala prepisovať doteraz známe paradigmy a sú tu evidentné výstupy výskumov, ktoré totálne menia všetko, čo sme sa my učili v školách a čo sa ešte často učí aj na niektorých univerzitách, ktoré s tým začínajú mať problém.

Prečo problém?

Pretože dôkazy sú tak jasné, no predošlým poznatkom tak veľmi protirečivé, že vedcov, ktorí sa tým zaoberajú a majú k tomu pozitívny vzťah, často vnímajú – obrazne povedané – ako niekedy Cirkev vnímala Galilea Galileiho.

Žiaľ vývoj sa nedá zastaviť a to je dobre, lebo sa krásne približujeme k pravde o Bohu, ktorá je zjavená v pravde Evanjelia, aj keď túto vedecky podloženú pravdu, ktorá má pomôcť, a nie ničiť, zatiaľ naplno zneužívajú ezoterici, okultisti, mágovia a rôzne sektárske hnutia.

Ostaňme však múdri a rozlišujme. 😉

Pomôže nám v tom ešte jeden objav. Udial sa pravdepodobne pred 50 rokmi, no výsledky boli pre ich závažnosť publikované až v roku 2018.

V jaskyni sa našlo zachované telo neandertálskej dievčiny spred 60 tisíc rokov. Dnes sa rôznymi metódami dá skúmať DNA aj z takýchto starých pozostatkov.

• Doteraz sa predpokladalo, že náš súčasný človek tak, ako ho poznáme, vznikol vývojom z neandertálca, no tento výskum to úplne vyvrátil a potvrdilo sa, že neandertálci žili na zemi súčasne s ľuďmi a človek tak, ako ho poznáme dnes, čo sa týka schopností, existuje na zemi cca 200 tisíc rokov.

Objavil sa náhle, bez vývoja a je zvláštnosťou, že sa to stalo tak, že tomu „živočíchovi“, ktorý sa mal podobať na človeka, z ničoho nič pribudol chromozóm č. 2, ktorý je zodpovedný za šedú mozgovú kôru, v ktorej sa nachádzajú neuróny spolupracujúce s rozumom duše.

Fú! Ťažké! Doslova scifi...

No faktom je, že toto všetko krásne dokresľuje obraz, že viera v stvorenie človeka so zámerom je úplne opodstatnená. 🙂

• Ak sme teda na Boží obraz stvorené bytosti a Boh dobre vie, kým sme, za čo sa máme hanbiť? Za svoju originalitu? Za svoje schopnosti?

Ak sa v živote za niečo hanbíme, tak to vychádza zo strachu, a ten nie je dôsledkom lásky, ale hriechu.

Áno hriech existuje a existuje aj diabol. Existuje aj Boh, nebo, či peklo. A Boh ako Stvoriteľ určil aj zákonitosti, vďaka ktorým na prirodzenej báze funguje naša myseľ.

Ak je myseľ v koherencii srdca a mozgu, ako o tom píšem v pripravovanom ebooku, sme najlepšie pripravení počuť Boží hlas, vnímať Božie pôsobenie i Božie odpovede. Ak koherencia chýba a sme iba „v mozgu“, uniká nám to podstatné a často si zahlušíme aj naše svedomie, lebo veď predsa, ako tvrdíme zo svojho presvedčenia, je to „rozumné“. Ale nie je. Prečo? Lebo

A pri tom všetkom je veľmi dôležité SLOVO – to totiž formuje myšlienkovú energiu v mozgu. V srdci totiž nie sú slová ale prvé impulzy pre pocity. Preto nie je potrebné sa hanbiť za pocit, aj keď pocit hanby je tiež vlastne len pocit. No za ten sa naozaj hanbiť nemusíš. Ide totiž o postoje…

O tom však viac na budúce. 😉