Bol to pre mňa šok… (ZÁZRAKY MILOSRDENSTVA – 7. časť)

Každý z nás zažil v živote momenty, ktoré nás zaskočili. Niekedy je to príjemné prekvapenie, inokedy šok, ktorý nás prinúti zamyslieť sa nad základnými životnými otázkami. Dnes vám chcem ponúknuť niečo, čo možno pre mnohých z vás bude práve takým šokom.

V siedmej časti série „Zázraky milosrdenstva“ sa totiž zameriavam na šokujúcu reakciu jednej sledovateľky, ktorú podrobnejšie opisujem v tomto videu. Jej reakcia svedčí nielen o prekvapení, ale aj o hlbokom zamyslení sa nad vlastnými predsudkami a hodnotami. A to je len začiatok.

Dnes sa vlastne ideme baviť o slobode.

Ste pripravení?

• Sloboda – slovo, ktoré rezonuje v srdciach a mysliach ľudí po celom svete. Ale aké sú korene tohto mocného pojmu a ako sa jeho význam vyvíjal v priebehu dejín?

Pýtate sa, či má človek právo nemilovať...

No ja sa vás opýtam: Je neláska prejavom slobody? 🤔

Aby sme odpoveď našli a pochopili, nemusíme ísť ďaleko. Stačí si prečítať "Príbeh čistého srdca." Ale pre lepšie pochopenie sú tu aj nasledujúce riadky.

 

Pojem SLOBODA

História ľudstva je plná násilia, a zdá sa, že jeho korene sú hlboko zakorenené práve v chápaní a zneužívaní pojmu slobody. V dnešnej dobe je pokušenie skryté pod rúškom slobody čoraz zákernejšie.

Ak ide o pojem "sloboda", tak v niektorých zdrojoch sa uvádza, že slovo  pochádza z praslovanského slova sloboda, ktoré bolo pravdepodobne odvodené od slova slobodъ, znamenajúceho "voľný od". Toto označenie vyjadruje stav, kedy nie je človek obmedzovaný vonkajšími silami, a má možnosť rozhodovať sa podľa vlastnej vôle.

Veľmi zaujímavý pohľad na pôvod slova však dávam aj v tomto videu, ktoré je v podstate podkladom pre tento článok, pretože

bez slobody niet ani MILOSRDENSTVA.

V historickom vývoji slobody môžeme sledovať, ako sa od prvotných spoločností, ktoré považovali slobodu za výsadu určitých skupín, prechádzalo k modernejšiemu chápaniu, kde sloboda patrí všetkým ľuďom bez rozdielu.

Táto zmena sa začala už v antickom Grécku a Ríme, kde filozofi ako Aristoteles a Cicero rozprávali o slobode ako o základnom práve jednotlivca. Avšak, aj keď teoreticky hovorili o univerzálnosti slobody, v praxi boli otroci a ženy stále vylúčení z tohto práva.

V stredoveku sloboda nadobúdala nový rozmer so vznikom mestských chart, ktoré poskytovali občanom isté práva a ochranu pred feudálnymi pánmi.
Tieto charty boli akousi formou zmluvy medzi feudálnym pánom a mestom, ktorá zaručovala obyvateľom isté autonómie, ako napríklad právo na vlastnú samosprávu, právo konať trhy, právo skladovať zbrane alebo právo na vlastné súdnictvo.

• Mestské charty boli kľúčovým faktorom pre rozvoj a nezávislosť stredovekých miest a umožňovali im rásť a prosperovať vďaka obchodu a remeselníckej výrobe.

Tieto práva boli obyčajne zaistené výmenou za dane alebo vojenskú službu feudálnemu pánovi. Mestské charty tak predstavovali dôležitý krok v evolúcii práv a slobôd, a mali veľký vplyv na formovanie moderných právnych a demokratických systémov.

Tento trend pokračoval a rozvíjal sa počas osvietenského obdobia, ktoré kládlo veľký dôraz na rozum a individuálne práva, čo nakoniec vyústilo aj do revolúcií vo Francúzku, či na iných miestach.

Dnes je pojem slobody neoddeliteľne spätý s právami človeka, ktoré sú zakotvené v mnohých medzinárodných dokumentoch, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv. Avšak, aj napriek tomuto pokroku, sloboda stále čelí novým výzvam a pokušeniam, ako je zneužívanie v mene národného záujmu alebo boja proti terorizmu.

Čomu konkrétne musíme čeliť?

Naša moderná spoločnosť sa musí vyrovnať s tým, že sloboda nie je len o individuálnych právach, ale aj o zodpovednosti voči ostatným. Sloboda hovorí tak o práve robiť voľby, ako aj o dôležitosti rozhodovania sa tak, aby sme neubližovali iným. Toto etické rozmerovanie slobody je kľúčové pre naše spoločné budovanie spravodlivejšej a udržateľnejšej spoločnosti.

• Slovo "sloboda" má hlboké korene, ktoré siahajú do starých čias, keď sloboda nebola braná ako samozrejmosť.

Tento pojem má mnoho významov, ale v srdci každého z nich je idea autonómie – schopnosť jednotlivca alebo skupiny konať podľa vlastných rozhodnutí bez vonkajšieho nátlaku. Tento koncept je úzko spätý s právami a zodpovednosťami, ktoré z neho vyplývajú. (Mimochodom, keď chcete vedieť, kam mňa osobne doviedlo nesprávne chápanie slobody, prečítajte si môj e-book zadarmo.)

 

K čomu sloboda oprávňuje

Sloboda oprávňuje jednotlivca k tomu, aby sa vyjadroval, konal a uvažoval nezávisle. To zahŕňa slobodu slova, slobodu náboženského vyznania, slobodu zhromažďovania, a právo na súkromie. Tieto slobody sú základnými stavebnými kameňmi demokratických spoločností a umožňujú ľuďom participovať na verejnom živote, vyjadrovať názory a byť súčasťou spoločenského diskurzu. Má to však "háčiky", ktoré rozoberám detailnejšie vo videu.

 

Čo rozhodne nie je právom človeka

Napriek širokému rozsahu slobôd, ktoré moderné spoločnosti uznávajú, existujú jasné limity. Hovorí sa, že sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda druhého. To znamená, že práva jedného nesmú byť základom pre utláčanie alebo poškodzovanie iných. Napríklad, právo na slobodu prejavu nesmie byť použité na šírenie nenávisti alebo na podnecovanie násilia. Sloboda tiež nezahŕňa právo na činy, ktoré by ohrozili verejnú bezpečnosť, porušovali zákony, alebo obmedzovali základné práva a slobody iných. Lenže ako to vysvetľujem vo videu, bez uznania "vyššieho práva" to nie je možné.

 

Agresia v heslách o slobode

Často sa stáva, že sloboda je propagovaná v heslách, ktoré majú agresívny podtón. Napríklad, heslá ako "sloboda alebo smrť", či "sloboda, rovnosť, bratstvo" môžu znieť inšpiratívne, ale tiež môžu byť, žiaľ, použité na ospravedlnenie radikálnych činov alebo násilných revolúcií.

V mnohých prípadoch sa sloboda používa ako zástava pre politické alebo sociálne boje, ktoré môžu viesť k rozdeleniu spoločnosti. Toto je príklad toho, ako ideály slobody môžu byť zneužité a ako je dôležité zaistiť, že sú interpretované a aplikované v duchu skutočnej spravodlivosti a rovnosti. Táto interpretácia však nesmie byť dezinterpretáciou a k nej žiaľ dochádza, ak si chce človek meniť pravidlá dané Bohom svojvoľne.

A tu už máme do činenia s podstatou liberalizmu, ktorý má ďaleko od zámeru, s akým bola sloboda človeku darovaná Stvoriteľom.

Dnes už pomaly nevieme ani odpovedať na otázky: Kto je naozaj slobodný? Ako sa sloboda spája s láskou a manželstvom a kde je hranica slobody v intimite?

A pretože sloboda sa v histórii ľudstva nerozlučne spojila s právom tak, ako ho zadefinoval človek, ničí sa právo na lásku, ako ho zadefinoval Boh a človek sa chtiac – nechtiac stáva otrokom pod rúškom „slobody“.

Odporúčam vám nájsť si čas a zamyslieť sa nad tým, čo hovorím vo videu. Môžete si v ňom všimnúť aj jednotlivé citáty a som presvedčený, že mnoho pochopíte nielen o samotnej slobode a práve, ale zistíte aj:

• ako je to s hnevom,
• kedy hnev nie je zlom
• a či má vôbec človek právo na hnev.

Sloboda a právo totiž nie sú jedno a to isté.

Na záver vás vo videu čaká nádherná „Modlitba nahnevaných“, ktorá vám možno otvorí cestu k novému pohľadu na svet a na samého/samu seba.

Tak čo, ste zvedaví?

Osobné pozvanie

Pridajte sa ku mne v hľadaní hlbších pravidiel života a objavte, ako zázraky milosrdenstva môžu zmeniť váš pohľad na svet. Inšpirujte sa a možno nadobudnete nový pohľad na to, čo znamená žiť Život v náručí Lásky. ❤️