Už len samotný nadpis mi znie príliš „ezotericky“. Tebe nie? A predsa, napriek tomu, že v dnešnom svete je až neprehľadný počet ponúk, ktoré dávajú návod na „šťastný život“, existuje muž, ktorý je pre mňa žijúcim synonymom šťastia a ktorý položil svetu otázku: „Ako by vyzeral váš život, keby všetko bolo možné?“
Keď som pred niekoľkými rokmi mal príhovor pre malý tím spoločnosti pracujúcej v oblasti eko misie, bavili sme sa práve o tomto: všetci na tejto zemi chceme byť šťastní… A najlepšie by bolo, keby sme boli šťastní hneď a stále. 🙂
Výborne. Ste tu teraz zrejme práve tí, ktorí tu máte byť, lebo ide o tému, ktorá má pomôcť práve vám – ľuďom, ktorí chcú na sebe trošičku popracovať a vidieť veci aj z trocha iného uhla pohľadu.
Tým, ktorí ma nepoznajú a čítajú tento môj prvý článok na mojom blogu zrejme padne vhod, keď si pozrú aj môj príbeh, ako som sa vlastne k týmto skutočnostiam, o ktorých budem postupne písať, dopracoval.
Ako som už spomínal, existuje muž, ktorý je pre mňa žijúcim synonymom šťastia a ktorý položil svetu otázku:
Rozdiel medzi ním a všelijakými novodobými „guru“ a motivátormi je v tom, že on sa otvorene hlási k viere v Ježiša Krista ako jediného Spasiteľa, a napriek tomu je uznávaný na celom svete, aj v podnikateľských kruhoch, sám je dokonca milionárom a autorom bestsellerov, má šťastnú rodinu, manželku a deti, má však jeden handicap – nemá ruky, ani nohy... 😮
Áno, Nick Vujicic. Volá sa Nick Vujicic. A tento muž bez rúk a nôh si dovolil položiť svetu otázku, ktorú teraz ešte do tretice zopakujem: „Ako by vyzeral váš život, keby všetko bolo možné?“
Myslím si, že odpoveď každého človeka na zemi by bola takáto alebo podobná: „To by bolo úžasné! Bol by som, bola by som šťastná...“
A teraz sa vás opýtam trochu inak.
Myslíte si, že tento muž bez rúk a nôh začal byť šťastný až vo chvíli, keď začal byť uznávaným motivačným rečníkom? Keď sa do neho zaľúbila nádherná zdravá žena, ktorá sa stala jeho manželkou, s ktorou má zdravé deti? Alebo začal byť šťastný vtedy, keď mu začali na bankový účet prichádzať desaťtisíce a státisíce dolárov za jeho knihy a vystúpenia?
Nie, nič z toho nie je dôvodom jeho šťastia, naopak, toto všetko bolo a je dôsledkom – výsledkom jeho šťastia.
Slovo „šťastie“ sa nám automaticky spája s predstavou usmievavého veselého človeka. No všetci veľmi dobre vieme, že veselým a usmievavým mohol byť aj opilec, narkoman, či športovec alebo spevák, ktorý práve vyhral dôležitú súťaž, no o pár dní spáchal samovraždu…
Možno ste to už niekde počuli alebo čítali, ale faktom je, že podľa toho, na čo zameriavame svoju pozornosť, to v nás vyvoláva emócie, ktoré sú potom dôsledkom toho, či náš mozog podporí vylučovanie hormónov – ako kortizol, adrenalín, noradrenalín a ďalších, čo sú stresové hormóny alebo či to podporí vylučovanie iných hormónov – oxytocín, endorfíny, serotonín, dopamín atď., čo sú hormóny šťastia.
Ak teda naša myseľ dlhodobo funguje vo vysokých hladinách beta vĺn (o tom, čo to je, bude reč v inom článku) a v prírodne nastavenom module „bojuj alebo uteč“, ak sme zavalení stresom, tak potom naše pocity odrážajú únavu, smútok, strach, depresiu, apatiu, melanchóliu atď.
Na druhej strane ak naša myseľ vie takpovediac „prepnúť“ a ak sa v zníženej hladine alfa vĺn ponoríme do relaxácie a vnútornej pohody, začíname cítiť bezpečie, radosť, lásku, dôveru, pokoj atď.
Ale faktom je, že nič z toho nie je šťastie.
Čo??? Áno, čítate dobre, nič z toho nie je šťastie.
Ale tieto pocity sú tak žiadúce a vyhľadávané práve pre nadmerné zaťaženie stresmi, ktoré prežívame, že sme schopní prijať akúkoľvek – zdôrazňujem AKÚKOĽVEK radu, len aby sme sa cítili lepšie.
A tu je problém.
Pretože ak svoje šťastie postavíme len na pocitoch, môžeme si byť stopercenstne istí, že príde chvíľa, ktorá nás zvalcuje (strata blízkeho, požiar v dome, smrť dieťaťa… atď., prosto čokoľvek) a naše pocity budú na bode mrazu. A ak sa týmto pocitom poddáme, je to najistejšia cesta do blázinca alebo do hrobu…
Kde je v týchto momentoch ukryté šťastie, keď aj sám Ježiš učil, že blahoslavení, to znamená šťastní, sú prenasledovaní, chudobní, plačúci, lační a smädní? (Pozri Evanjelium podľa Matúša – kapitola 5.)
Kde je ukryté to šťastie, keď máme k dispozícii príkaz od Boha milovať aj svojich nepriateľov a požehnávať tých, ktorí nás preklínajú?
URČITE TAKÉTO ŠŤASTIE NENÁJDEME V POCITOCH!
Preto ak chceme byť šťastní jednoducho vždy, musíme sa naučiť rozlišovať medzi pocitmi a postojmi a vyberať si to, čo naozaj chceme.
Zopakujem to ešte raz: môžeš mať blbé pocity, ale nemusíš mať blbé postoje!
Je na tebe, či si vyberieš šťastie, alebo nešťastie.
Tajomstvo šťastia, ktoré nie je závislé od pocitov je ukryté v našej slobodnej vôli vybrať si a pomenovať to, čo si vyberáme. Viac o tom píšem v pripravovanom ebooku.
Ide tu o moc slova, ktorú tak často spomínam, lebo áno, naše slová, aj tie, ktoré „vyslovíme“ len v mysli, majú moc.
Jeden si kúpil pivo, aj druhý si kúpil pivo. Keď obaja odpili asi polovicu, ten prvý povedal: „Ach, aká smola... Mal som posledné euro a UŽ MÁM LEN pol pohára piva...“
Druhý sa však usmial a radostne povedal: „No si na tom dosť zle. Predstav si, ja som mal posledné euro a EŠTE MÁM pol pohára piva!“
Umelá fikcia, ale pointa je vtom, že obaja boli vystavení tej istej situácii a predsa, jeden bol šťastný a druhý nešťastný. Prečo?
Pretože každý z nich vec PO-ME-NO-VAL inak, použil iné slovo.
Namiesto „už len“ ten druhý najprv pomyslel a potom aj vjadril „ešte“ a to vyvolalo reakciu v mozgu, tá pustila informáciu do tela a telíčko dostalo dávku chcemického kokteilu hormónov šťastia vo forme serotonínu, dopamínu atď.
Teda za to, ako sa cítiš a čo vo svojom živote prežívaš nie sú zodpovední ani iní ľudia, ani situácie, ba ani tie najťažšie udalosti, ktoré sa ti dejú, ale len, a len tvoj postoj k nim. A opäť: môžeš mať blbé pocity, ale nemusíš mať blbé postoje. A už vôbec nemusíš kvôli svojim vlastným blbým pocitom obviňovať niekoho, že za to môže. 😉
Lebo áno, všimni si, čo zvyčajne robíme, keď sme ponorení v nejakej nepríjemnej alebo nešťastnej okolnosti, na ktorú je upriamená naša myseľ! Za svoj stav väčšinou viníme iných. Peklo je plné zúfalých bytostí plných nenávisti, hromžiacich, že za to môže ten a tamten, to alebo hento, ba že nakoniec za všetko môže Boh.
Nie. Za to, že je niekto v pekle, môže každý sám a rovnako aj za to, ako sa cíti. Jediné, čo ťa tu na zemi ešte trochu ospravedlňuje je to, že ťa nikto nenaučil, ako je to cítiť sa aj v ťažkých situáciách inak.
Chceš to vedieť?
Chceš byť ako Nick Vujicic a vytvárať si život plný skutočného šťastia?
A potom spôsobovať v sebe vyplavovanie plného vedra hormónov šťastia, ktoré spôsobia, že pôjdeš puknúť od šťastia?
Nie je nič jednoduchšie, ako toto. Návod? Je jednoduchý:
Ak si sa práve zasmial/a, alebo sa niečo v tebe uvoľnilo, vidíš, že sa to dá. 🙂
Prosto urob výber.
Nemusíš si voliť smútok, žiaľ a ostatné veci. Nemusíš sa poddať tomu návalu negatívnej chémie a energie, ktorá ťa zasiahne, keď sa stretneš s nejakou ťažkou situáciou.
Ale ako na to? Odpoveď bude v pripravovanom ebooku.