Priznávam sa, som lenivý. A nie, nie je to len z horúčavy. Alebo je to niečo iné? V dnešnej uponáhľanej dobe sa často stretávame s vetou: „Nemám čas.“ Ale je to naozaj pravda, alebo je to len výhovorka, ktorú používame, keď sa nechceme niečomu venovať? Poďme sa pozrieť na to, čo sa skrýva za týmito slovami a ako to môže ovplyvniť naše vzťahy.

Čas ako prioritná veličina

Každý z nás má k dispozícii rovnakých 24 hodín denne. Otázkou teda nie je, koľko času máme, ale ako s ním narábame.

• Keď hovoríme, že nemáme čas, v skutočnosti tým často myslíme, že daná činnosť nie je našou prioritou.

Ak niečo naozaj chceme, čas si nájdeme. Napríklad, ak nás niekto pozve na obľúbený koncert alebo na kávu s dobrým priateľom, zrazu vieme svoje povinnosti prispôsobiť a nájsť si voľnú chvíľu.

Výhovorky a lenivosť

Vyjadrenie "nemám čas" môže byť aj pohodlnou výhovorkou, ktorou zakrývame vlastnú lenivosť alebo neochotu vyjsť zo svojej komfortnej zóny.

Je ľahšie povedať, že nemáme čas, ako priznať, že sa nám do niečoho nechce alebo sa bojíme neúspechu. Tento prístup však môže viesť k stagnácii a brániť nám v osobnom a profesionálnom raste.

Dopad na vzťahy

Keď v našich vzťahoch s priateľmi, rodinou alebo partnermi často používame výhovorku, že nemáme čas, môže to mať negatívny dopad. Partneri sa môžu cítiť nedocenení, priatelia zanedbávaní a rodinní príslušníci ignorovaní.

Dlhodobé zanedbávanie vzťahov na úkor iných „dôležitejších“ povinností môže viesť k osamelosti a odcudzeniu.

Ako z toho von?

No moja rada je: NAUČTE SA MODLIŤ A MEDITOVAŤ. Neverili by ste, koľko času zrazu tým ušetríte. Ako? No jednoducho tak, že sa naučíte čas modelovať z perspektívy večnosti. Robiť totiž to, čo Boh už vopred pripravil a požehnal, aby sa konalo je vždy menej časovo náročné ako to, čo si vymýšľame sami. No na to je nevyhnutné poznať Boha a Jeho vôľu. Nech vám k tomu pomôže aj toto video: